Ako je tráva zelená, slnko žlté, tak je mrkva vždy oranžová. Alebo nie?
Fakt, že je mrkva oranžová, prijímame bez zaváhania. Každé malé dieťa vie, že táto dobrota je jednoducho oranžová. Tvrdenie, že oranžová mrkva nie je samozrejmosťou, je potom teda trochu šokujúce.
Ale čo keď nebola
„len“ oranžová farba?
História mrkvy je veľmi zaujímavá a nepredvídateľná. Pred 400 rokmi prevládali biele, žlté, červené alebo fialové mrkvy, oranžové vtedy neboli. Ale čo ak nebola „len“ oranžová farba? Existujú dôvody, prečo sa môžeme domnievať, že vtedajšie botanické popisy neboli presné. Samotný názov farby „oranžová“ sa totiž v Európe vyskytol až s prvým importom pomarančov (z francúzskeho „pomme d´orenge“). Zarážajúce je, že pomaranče nie sú pomenované podľa svojej farby, ale naopak farba podľa pomarančov. V angličtine bol názov tejto farby pravdepodobne prvý raz použitý až v roku 1512. Podľa legendy oranžovú mrkvu vyšľachtili holandskí pestovatelia na počesť kráľa Viliama Oranžského.
Tradičná farba Holandska je práve oranžová a mrkva potom mohla pôsobiť viac vlastenecky. Pre tieto tvrdenia však neexistujú dôveryhodné zápisy a ako pravdepodobnejšia sa javí verzia, že oranžová mrkva existovala už odjakživa, len neexistovalo pomenovanie pre jej farbu. V dobových záznamoch môžeme nájsť jej označenie ako červená, svetlo hnedá, alebo „ohnivá“. Tento výrok ešte umocňujú dôkazy z roku 512 po Kristovi, kde sa v kronike Juliana Anicia Codexe objavujú ilustrácie mrkiev, ktoré majú jasnú a nezameniteľnú oranžovú farbu. Akokoľvek je historka o holandskom kráľovi atraktívna, v palete mrkvy bola oranžová už dávno predtým.
V roku 2013 vznikla štúdia, ktorá analyzovala genetickú štruktúru odrôd mrkvy. Z tohto výskumu vyplynulo, že medzi 10. a 18. storočím prevládali žlté a fialové mrkvy. Tieto odrody je možné stále zohnať, ale skôr ako výsledok zapálených pestovateľov. Oranžové mrkvy boli však viac žiadané a presadili sa na úkor tých pôvodných.
Vďaka konzumácii mrkvy lepšie vidíme! Mýtus alebo pravda?
Mrkva pochádza z regiónu strednej Ázie. Z Kazachstanu, Kirgizskej republiky alebo Turkménska sa cez Perziu a Pakistan rozšírila do celého sveta. Je nepochybne bohatá na beta-karotén, ktorý sa v tele lepšie uvoľňuje po konzumácii uvarenej mrkvy. Vďaka beta – karoténu v ľudskom tele vzniká vitamín A, ktorý vyživuje sietnicu. Často sa zle domnievame, že zlepšuje zrak, ale nie je tomu tak. Nepriamo pomáha kvalitnému vnímaniu vnemu na sietnici, ale zrak po konzumácii mrkvy lepší mať nebudeme.
Na záver menšia kuriozita. Hoci sa mrkva zberá od júna do septembra, celosvetovo sa Medzinárodný deň mrkvy oslavuje 4. apríla. Mrkvoví nadšenci sa týmto spôsobom rozhodli informovať o zdraviu prospešných účinkoch tejto plodiny. Mrkva obsahuje významné množstvo selénu, ktorý priaznivo pôsobí na náš kardiovaskulárny systém a znižuje riziko infarktu myokardu a cievnych chorôb. Je tiež výborným pomocníkom proti zápalom a toxínom a zlepšuje stav pleti a už spomínaný stav sietnice.
