Prečo sa (ne) kĺžeme po banánovej šupke?
Zaujímavosť

Prečo sa (ne) kĺžeme po banánovej šupke?

Konečne spoločne odhalíme pravdu :).

Tak ako? Od špičky alebo od stopky? Či už sa radíte k tej strane populácie, ktorá lúpe banán od špičky, alebo naopak k tej, ktorá začína od stopky. Všetci máme jedno spoločné. Milujeme banány. Respektíve veľmi veľká väčšina Slovákov. Prečo? Bude to asi ich dobrou veľkosťou, prirodzenej hygienickej ochrane šupkou, vysokej výživovej hodnote, celoročnej dostupnosti, priaznivej cene a v neposlednom rade i výbornej chuti. Banány sú tak obľúbené, že už nám neprídu exotické. Vybrali sme pre vás ale pár zaujímavostí, ktoré ste o nich možno netušili.

Banán ako celebrita!!

Rovnako ako mnoho slávnych osobností má i banán svoju základňu fanúšikov. Funguje už od roku 1972 a má členov v 27 krajinách sveta. Na stránke bananaclub.com sa aj vy môžete stať členmi :).

Banán ako plod mudrcov!

Starý vedecký názov pre banány je Musa sapentium, ktorý v doslovnom preklade znamená „Plody mudrcov“.

Banán ako liečiteľ bradavíc!

Konkrétne banánová šupka je pomocníkom pri liečbe bradavíc. Stačí, aby ste priložili vnútro šupky na bradavicu, zalepili a nechali pôsobiť.

Banán ako životu nebezpečné ovocie!

Teraz prichádza na rad asi to, čo nás najviac zaujíma:). Môžeme sa pokĺznuť na šupke od banánov?

Na vine sú príliš fantazijné médiá!

Koeficient trenia, ktorý vznikne pri styku bežnej podrážky so šupkou, sa príliš nelíši od styku topánky s ľahko mokrou vozovkou. Odpoveď znie: s veľkou pravdepodobnosťou nie! Ale kde se vzala táto všetkými známa povera? Keď nikto z nás nepozná nikoho, kto by na šupke upadol? Na vine sú príliš fantazijné média!

V polovici 19. storočia sa začali dovážať banány z Panamy do New Yorku. Ovocie sa stalo rýchlo populárnym pouličným jedlom po celej Amerike. Avšak s prudkým nárastom mestskej migrácie a nedostatkom hygieny predstavovali vo veľkých mestách problém. Ľudia často hádzali odpadky do ulíc, čo viedlo k prenikavému zápachu a vzniku verejného odpadu. Čerstvá banánová šupka sa nemôže  javiť  ako ohrozujúca, ale kvôli  hnilobe sa šupka premenila v  klzkú  past. Okolo roku 1880 prišli noviny Harper´s Weekly s článkom, ktorý upozorňoval, že pokiaľ hodíte banánovú šupku na zem, povedie to nepodmienene k rozbitým končatinám.  Ďalší list The Sunday School Advocate zašiel ešte ďalej. Napísal príbeh o mužovi, ktorému pri páde po pošmyknutí na banánovej šupke museli amputovať nohu. V roku 1909 následne mestská rada v St. Louis dokonca úplne zakázala hádzanie šupiek na verejné komunikácie.

Na vzniku tejto banánovej povery sa podieľalo hneď niekoľko vecí, najzásadnejšou z nich bolo asi žlté zafarbenie plodu. Vzhľadom k tomu, že sa v robotníckych štvrtiach neupratovalo, začalo sa to tam hemžiť rôznymi odpadkami. Od zhnitého ovocia až po konský trus. Všetko dohromady potom vytváralo klzkú zmes, ktorá rozhodne neladila nášmu čuchu. A hlavne len banán v nej svietil jasno žltou farbou. Prinajmenšom pár hodín po odhodení. Na vine sa teda javil hlavne banán. Mýtus bol na svete a rýchlo prešiel z novín do filmu, ktorý ho rozšíril po celom svete.

Hortim
Hortim 12. 03. 2020

Čítajte tiež

Mohlo by vás zaujímať